S nedostatkom pracovnej sily zápasí Slovensko nielen pri vysoko kvalifikovaných špecialistoch. Kritická situácia je aj pri pracovných miestach vo výrobnej sfére, ktoré sú na vzdelanie menej náročné. Firmy aj personálne agentúry však narážajú na komplikácie, pričom podľa Zuzany Rumiz, prezidentky Asociácie personálnych agentúr Slovenska, možných riešení sa ponúka viacero.
Podľa Zuzany Rumiz predstavuje nedostatok pracujúcich pre našu ekonomiku veľké riziko. „Približne 75 % slovenských firiem nevie už dnes nájsť vhodnú pracovnú silu a očakáva sa, že problém s nedostatkom ľudí sa bude naďalej prehlbovať vo všetkých oblastiach,“ zdôrazňuje prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS). Riešení sa podľa nej ponúka hneď niekoľko, Slovensko by však pri nich nemalo otáľať: „Situácia je totiž obdobná v celej Európe. Je preto dôležité počítať v tomto smere s pomerne silnou konkurenciou.“
Zástupcovia APAS identifikovali tieto 3 kľúčové výzvy, ktorým aktuálne čelí slovenský pracovný trh:
- Zdĺhavý administratívny proces
Najmä pri pozíciách, ktoré nie sú pre Slovákov finančne atraktívne, je logickým krokom dovoz pracovníkov z cudziny. Pri občanoch EÚ, pri ktorých zamestnávaní nie je oproti našincom zásadný rozdiel, však naše firmy nedokážu konkurovať ostatným členským krajinám ani vo výške mzdy, ani v zamestnaneckých benefitoch. Väčšiemu náboru uchádzačov z krajín mimo EÚ zas bránia zle nastavené pravidlá.
„Hoci sa novelou zákona upravili podmienky zamestnávania pracovníkov zo zahraničia, tento proces sa zjednodušil a zrýchlil len v úzkom okruhu profesií. Na Slovensku však nedokážeme dlhodobo obsadiť ani ďalšie pracovné pozície, najmä automobilovom priemysle a ďalších oblastiach výroby či logistiky, ale tiež v stavebníctve. Tu je pri pracovníkoch z krajín mimo EÚ najväčším problémom dlhý vízový proces. Kým slovenským zastupiteľstvám trvá vydanie takýchto víz aj pol roka, okolité krajiny, napríklad Poľsko, to dokážu už do týždňa. Situácia by sa mohla v tomto smere čiastočne zlepšiť, ak sa naplní prísľub MPSVaR, ktoré v reakcii na žiadosť zamestnávateľov plánuje v budúcom roku zvýšiť počet udelených národných víz pre vybrané skupiny občanov tretích krajín,“ vysvetľuje Z. Rumiz.
Pri prijímaní týchto kandidátov však Slovensko nedokáže konkurovať ani relokačným balíkom, ktorý je v západnej Európe neporovnateľne vyšší. „Potýkame sa aj s nedostatkom kapacít na cudzineckej polícii, čo neúmerne predlžuje proces schválenia prechodného pobytu. To všetko znižuje atraktívnosť Slovenska pre cudzincov, o ktorých už dnes súťažíme s okolitými krajinami. Preto by sme uvítali vyššiu podporu štátnych orgánov pre slovenských zamestnávateľov aj v tomto smere,“ apeluje Zuzana Rumiz.
- Nevhodná alebo nedostatočná kvalifikácia
Pri obsadzovaní pracovných pozícií našincami nie je nízke finančné ohodnotenie jedinou prekážkou. Firmy často narážajú aj na problém nedostatočnej alebo nevhodnej kvalifikácie. Jeho riešenie má pritom viacero rovín — od často diskutovaných zmien v oblasti školstva, ktoré sú u nás zrejme ešte behom na dlhú trať, až po možnosti rekvalifikácie.
„V tomto smere je základom úspechu zmena prístupu, a to ako u zamestnávateľov, tak aj u uchádzačov o prácu,“ hovorí prezidentka Asociácie personálnych agentúr a dodáva: „Na jednej strane preto odporúčame zamestnávateľom prehodnotiť kritériá na uchádzačov v rámci výberových procesov, a zároveň zvýšiť možnosti ich zaškoľovania, čo sa v mnohých prípadoch už deje. Zmena pohľadu v tomto prípade znamená väčší dôraz na osobnostné predpoklady, teda tzv. soft-skills, a to najmä pri pozíciách, pri ktorých si možno relatívne ľahšie osvojiť tzv. hard-skills, teda znalosti a zručnosti potrebné na výkon určitej profesie. Už samotné vzdelanie v akejkoľvek oblasti napríklad môže byť potvrdením toho, že človek dokáže prijímať a spracovávať nové informácie. Samozrejme, takýmto ľuďom je potrebné dať priestor na rozvoj.“
Výhodou pre zamestnávateľa môže byť potom lojalita zamestnanca, ktorá pramení z vďačnosti za novú príležitosť, ale aj jeho skúsenosti z iných oblastí, ktoré môžu byť pre nový odbor prínosom. „Na druhej strane je potrebné, aby si zmenu prístupu zamestnávateľov, a tým aj rozšírenie možností na uplatnenie, uvedomili aj samotní uchádzači o prácu,“ upozorňuje odborníčka.
- Obava zo zmeny
Na možnosti zamestnávania Slovákov v našej krajine podľa Zuzany Rumiz negatívne vplývajú aj ďalšie faktory. V prvom rade je u nás pomerne vysoké percento ľudí v produktívnom veku, ktorí nie sú ekonomicky aktívni. „Podľa údajov z Eurostatu nie je na Slovensku ekonomicky aktívnych takmer 15 % ľudí v produktívnom veku. To znamená, že napriek deficitu pracovníkov vo viacerých oblastiach, približne každý siedmy človek medzi 15 a 64 rokov u nás nepracuje ani neštuduje,“ upresňuje Zuzana Rumiz. „Tento problém je pritom celoeurópsky — v rámci únie dosahuje toto číslo až 18 %, vo viacerých krajinách, napríklad v Taliansku, dokonca výrazne prevyšuje 20 %.“
Ďalším negatívnym javom je, že mnohí zamestnanci majú obavu zo zmeny práce. V zamestnaní tak zotrvávajú aj napriek tomu, že ich súčasná práca nenapĺňa, alebo nie sú spokojní s ohodnotením. „V dnešných turbulentných časoch dávajú mnohí prednosť istote, no počet voľných pracovných miest nasvedčuje, že na takéto obavy nie je v súčasnosti dôvod. Nedostatok pracovníkov pritom nie je rovnaký ani vo všetkých oblastiach ekonomiky ani vo všetkých oblastiach našej krajiny, takže vyššia ochota k zmene by mohla viesť k väčšej spokojnosti zamestnancov aj zamestnávateľov,“ hovorí zástupkyňa personálnych agentúr.
Spomínaný nový prístup firiem podľa nej otvára ľuďom nové možnosti na pracovné uplatnenie, navyše zmena kariéry dokáže dodať motiváciu a môže byť v živote človeka vítaným osviežením. Potenciálni uchádzači o prácu by však mali počítať s tým, že nové znalosti je dnes nielen potrebné, ale dokonca nutné získavať počas celého života. „Napríklad absolvovanie rôznych kurzov, ktorých ponuka je v súčasnosti naozaj široká, im následne umožní posunúť sa do inej pracovnej oblasti, ktorá ich bude viac napĺňať,“ objasňuje Z. Rumiz.
Celkovo je však dôležité, aby súčasná aj budúca vláda, zamestnávatelia aj ďalšie zainteresované strany začali konštruktívne spolupracovať pri hľadaní efektívnych a udržateľných riešení nedostatku pracovníkov a na podpore trvalého ekonomického rastu, pričom im práve profesionáli združení v Asociácii personálnych agentúr Slovenka môžu byť veľmi nápomocní. Sú to totiž práve oni, ktorí najlepšie poznajú slovenský pracovných trh.
ASOCIÁCIA PERSONÁLNYCH AGENTÚR SLOVENSKA
Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS) vznikla ako prvé záujmové profesijné združenie ešte v roku 2002 a bola zaregistrovaná dňa 17.1.2003. Jeho členmi sú najvýznamnejšie spoločnosti v oblasti poskytovania pracovno-poradenských služieb na slovenskom trhu: Europersonal, Grafton Recruitment, Hofmann Personal, Index Nosluš, Lugera, ManpowerGroup, Proplusco, Synergie a Transfer – international staff.
Úlohou Asociácie je kooperácia na tvorbe legislatívy v oblasti zamestnanosti a tiež implementácia vysokých medzinárodných štandardov, ktoré sú známe aj zahraničným investorom vo všetkých segmentoch personálneho poradenstva, či už sú to výbery pracovníkov, tréningy, personálny lízing, personálne systémy a podobne.