Slováci dnes zarábajú v priemerne takmer o 10 % viac než v rovnakom období minulého roka a rast našich miezd už začína pokrývať aj aktuálnu infláciu. Mzdy však nerastú pri všetkých povolaniach rovnako. V ktorých odvetviach stúpajú mzdy najrýchlejšie a v ktorých najpomalšie? A čím je tento rozdiel spôsobený? Aj v tomto smere priniesol zaujímavé informácie a dáta exkluzívny prieskum agentúry Grafton.
Mzdy na Slovensku v porovnaní s minulým rokom citeľne vzrástli. Podľa štatistiky ŠÚ SR a MPSVaR priemerná hrubá mesačná mzda stúpla v 1. štvrťroku 2023 oproti rovnakému obdobiu roku 2022 o 9,5 %, čo nie je malé číslo. Pri reálnej mzde však hovoria odborníci o poklese – po započítaní vplyvu inflácie, ktorá bola medziročne až 15,1 %, totiž priemerná reálna mzda v rovnakom období medziročne klesla o 4,9 %. Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group, vidí dnešnú situáciu o čosi optimistickejšie.
„Hoci nedávne štatistiky hovoria o poklese reálnych miezd, osobne si myslím, že sa pomaly, ale isto dostávame do fázy, kedy sa tento pokles zastavuje. Ak sa totiž pozrieme na aktuálne čísla, trend je celkom jasný – inflácia sa neustále znižuje a v auguste bola na úrovni 8,9 %. Naproti tomu rast miezd pokračuje. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve na Slovensku vzrástla v prvom kvartáli tohto roku o 9,5 %, v druhom kvartáli o 9,9 %. To naznačuje, že rast miezd už stačí pokrývať infláciu a aj naše reálne mzdy teda začínajú rásť,“ upozorňuje expert z agentúry Grafton.
V sektore IT rástli mzdy najpomalšie, pracujúci v priemysle si prilepšili najviac
Ako ukázal unikátny prieskum personálnej agentúry Grafton, ktorý zmapoval finančné ohodnotenie pri stovkách pracovných pozícií v ôsmich kľúčových odvetviach, mzdy minulý rok nerástli všade rovnako. „Asi najnižší nárast sme zaznamenali v oblasti IT, kde na mnohých pozíciách dokonca ostali mzdy na rovnakej úrovni ako v minulom roku. Takáto situácia bola napríklad pri IT manažéroch, bezpečnostných inžinieroch siete či vývojároch, a to vo viacerých krajoch – najmä v Nitre a Banskej Bystrici, ale aj v Košiciach alebo Prešove,“ upresňuje M. Malo.
Naproti tomu sektor inžinieringu a výroby bol jedným z tých, kde rástli mzdy najvýraznejšie. „Výroba bola navyše špecifická v tom, že sa tu mzdy zvyšovali paušálne. Kým v roku 2021 dochádzalo aj v tomto sektore najmä k individuálnemu navyšovaniu miezd, na základe nášho aktuálneho prieskumu sme zaznamenali, že táto situácia sa v minulom roku zmenila. Firmy sú si vedomé toho, že už nestačí zvýšiť mzdu len tým najlepším z najlepších. Dnes už je dôležitá dohoda s odborármi na paušálnom navyšovaní miezd,“ približuje Martin Malo situáciu v kľúčovom odvetví nášho hospodárstva.
Naprieč rôznymi sektormi zároveň rástli mzdy v percentuálnom vyjadrení relatívne rýchlejšie pri pracovných pozíciách, kde sú zárobky tradične najnižšie. Tým sa zároveň postupne zmenšoval mzdový odstup medzi zamestnaniami s rozdielnou potrebou kvalifikácie. „Tento trend bol zrejmý napríklad v logistike, ktorá patrí k sektorom so všeobecne nízkymi mzdami. Pred niekoľkými rokmi tu bol ešte pomerne veľký rozdiel medzi mzdou tzv. pickera, pri ktorom nie je nutná žiadna kvalifikácia a mzdou vodiča vysokozdvižného vozíka, kde už istá kvalifikácia potrebná je. Mzdy pickerov však aj v minulom roku rástli relatívne rýchlejšie, čím sa tento rozdiel postupne stiera,“ vysvetľuje odborník z Graftonu. Pomerne rýchlo rástli podľa výsledkov prieskumu aj mzdy v oblasti ľudských zdrojov či obchodu, kde je zároveň trendom zvyšovanie podielu fixnej časti mzdy a znižovanie podielu bonusových odmien.
Čo tlačí mzdy nahor a čo ich rast naopak brzdí?
Za pomerne prekvapivými dátami zo sektoru IT je podľa Martina Mala aj veľké prepúšťanie v nadnárodných spoločnostiach v zámorí, ktoré sa odohralo na prelome rokov. I keď sa Slovenska priamo nedotklo, zamestnávatelia začínajú vážne uvažovať nad tým, kde je horná hranica miezd v IT. „Pracovníci v tomto sektore začínajú narážať na akési mzdové stropy bez ohľadu na to, akú pracovnú skúsenosť majú. V sektore IT sa rast miezd v podstate zastavil a ani v najbližšej budúcnosti tu zrejme mzdy nijako výrazne neporastú,“ konštatuje M. Malo.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje rast miezd je to, ako firma vníma prínos konkrétnej pozície, zaváži tiež množstvo potenciálnych kandidátov na pracovnom trhu. „Napríklad administratíva nie je pre väčšinu firiem hlavným obsahom podnikania. Je to podpora, doplnková služba. Nie je teda považovaná za prácu s veľkou pridanou hodnotou, a preto nie je dobre platená. Navyše do administratívy často nastupujú absolventi, pre ktorých je to prvá práca, kde vydržia možno jeden až dva roky. Podniky sa preto snažia na administratíve ušetriť, a to aj investovaním do automatizácie a digitalizácie, zlučovaním pozícií a podobne.“
Väčší tlak na rast miezd je, naopak, pri pozíciách, kde je pracovníkov nedostatok. „Miera evidovanej nezamestnanosti bola na Slovensku minulý rok na úrovni 5,9 %, v Nitrianskom, Trnavskom či Bratislavskom kraji to bolo dokonca pod hranicou 4 %. Na jednej strane je to pozitívna správa v tom, že trh práce je stabilný, na druhej strane je pre firmy ťažké nájsť vhodného kandidáta. Ak chcú dnes pracovníkov získať, musia preto robiť viac ako v oblasti mzdového nastavenia, tak aj v oblasti benefitov – či už finančných alebo nefinančných. Mzdu si tak už vo veľkej miere určuje uchádzač o danú pracovnú pozíciu alebo zamestnanec, ktorého si chce firma udržať. Takáto situácia je najmä v priemysle, kde je dnes nedostatok pracovníkov kritický,“ vysvetľuje na záver riaditeľ personálnej agentúry.
Metodika mzdového prieskumu:
Mzdový prieskum sa uskutočnil v priebehu 3. štvrťroka 2023 v 8 krajoch Slovenskej republiky. Zahŕňa viac ako 300 pracovných pozícií v 8 základných segmentoch pracovného trhu: IT a telekomunikácie, inžiniering a výroba, nákup a logistika, stavebníctvo a reality, bankovníctvo a finančné služby, obchod, retail a marketing, ľudské zdroje, administratíva a právo, zdieľané podnikové služby. Údaje sú uvedené ako obvyklá hrubá mesačná mzda v eurách, vrátane variabilných zložiek ako je napríklad 13. mzda, avšak bez ročných bonusov manažérov či príplatkov za nadčasy. Prezentované mzdy absolventovsú základné a bez pohyblivých zložiek.
O Grafton Slovakia
Personálna agentúra Grafton Slovakia bola založená v roku 2004 a v súčasnej dobe pôsobí v Bratislave, Nitre, Košiciach, Prešove a Žiline. Je súčasťou Gi Group Holding. Svojim lokálnym aj medzinárodným klientom, ako i uchádzačom o prácu ponúka široké portfólio služieb v oblasti náboru, dočasného pridelenia zamestnancov a talent manažmentu či rôznorodých HR riešení. Pripravuje tiež na mieru riešenia outsourcingu alebo kompletné zaistenie servisu náboru riadením celého procesu ako hlavný dodávateľ. Patrí medzi popredných poskytovateľov outplacementových služieb a poradenstva, ako aj výberu zamestnancov pomocou assessment centier, špeciálnych testov a dodatočne ponúka poradenský servis v oblasti ľudských zdrojov. Viac na www.grafton.sk
O Gi Group Holding
Gi Group Holding je prvá talianska nadnárodná spoločnosť pôsobiaca v oblasti zamestnávania a zároveň je jedným zo svetových lídrov v oblasti služieb zameraných na rozvoj trhu práce. Skupina pôsobí v oblasti dočasného pridelenia i zamestnávania na hlavný pracovný pomer, ďalej potom vyhľadávania a výberu zamestnancov, executive search, školenia, podpory relokácie, outsourcingu a poradenstva v oblasti personálnych a administratívnych služieb. Spoločnosť zamestnáva viac než 6 000 zamestnancov a vďaka svojej priamej prítomnosti a strategickým partnerstvám pôsobí vo viac než 100 krajinách Európy, APAC, Ameriky a Afriky. Gi Group Holding poskytuje služby viac než 20 000 klientskych spoločnostiam a s tržbami vo výške 3,3 miliardy EUR (2021) je 5. najväčšou európskou personálnou firmou a 16. na svete (podľa Staffing Industry Analysts).