Demografický vývoj hovorí jasne – populácia Európy sa znižuje a naša krajina nie je výnimkou. Tlak na jednotlivé ekonomiky v rámci EÚ sa tak neustále zvyšuje, nedostatok pracovnej sily je čoraz výraznejší problém, pričom experti sa zhodujú v tom, že východiskom je dovoz pracovnej sily z krajín mimo EÚ. Dokáže však Slovensko v tomto smere konkurovať ostatným krajinám?
Na základe demografického vývoja na Slovensku sa odhaduje, že o 10 rokov bude u nás o štvrť milióna menej ľudí v produktívnom veku. To pri súčasnom počte približne 2,5 milióna pracujúcich predstavuje pokles o takmer 10 %. Dopyt po zamestnancoch je pritom už dnes vysoký a počet voľných pracovných miest sa pohybuje na úrovni historických maxím.
„Na Slovensku máme podľa portálu www.slubyzamestnanosti.gov.sk dlhodobo otvorených vyše 90 000 neobsadených pracovných pozícií,“ upresňuje Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) a dodáva: „Pritom takmer 75 % slovenských zamestnávateľov podľa aktuálnych prieskumov čelí ťažkostiam pri hľadaní kvalifikovaných ľudí. Problémom je pritom nielen nájsť pracovníkov s potrebnými zručnosťami, ale v niektorých regiónoch, najmä na západnom Slovensku, aj ľudí bez zručností.“ Z tejto situácie je celkom zrejmé, že v našej malej otvorenej ekonomike sa dovozu pracovnej sily nevyhneme a pre našu krajinu bude čoraz dôležitejší.
Dopyt rastie v celej Európe
Slovenské firmy dnes zamestnávajú historicky najvyšší počet cudzincov – podľa aktuálnych údajov Ústredia práce a sociálnych vecí je ich na našom pracovnom trhu takmer 100-tisíc. Kým v roku 2013 pracovalo na Slovensku 13 400 ľudí zo zahraničia, v máji 2023 ich bolo až 95 585. To je viac než 7-násobný nárast len za posledných 10 rokov. Napriek tomu však podľa Zuzany Rumiz problém s nedostatkom pracujúcich narastá. „Pred 10 rokmi malo nedostatok ľudí asi 45 % slovenských firiem, teraz je to približne 75 %. A očakáva sa, že v roku 2030 až 90 % našich firiem nebude vedieť nájsť vhodnú pracovnú silu, čo predstavuje veľké riziko pre celú našu ekonomiku. Skrátka sa môže stať, že nebude mať kto pracovať – bude viac seniorov ako detí, mladí odídu pracovať do zahraničia a na pracovnom trhu nebude dostatok ľudí v produktívnom veku. Už to vidíme nielen v oblasti výroby, ale predovšetkým v zdravotníctve, kde máme vysoký priemerný vek lekárov a iných odborníkov.“
Rastúci dopyt po pracovnej sile však zásadne ovplyvňuje pracovný trh nielen u nás, ale v celej Európe. Napríklad len nemecká ekonomika by potrebovala každý rok asi 400 000 nových pracovníkov. Vyspelé krajiny eurozóny majú pritom z pohľadu uchádzačov o prácu oproti nám viaceré výhody – sú to jednak lepšie platové podmienky, no najmä reformy pracovného trhu, pri ktorých je leitmotívom zjednodušenie. „Spomínané Nemecko napríklad chystá zásadnú legislatívnu reformu, ktorá má byť zameraná na získavanie pracovníkov zo zahraničia, a to nielen tých so skúsenosťami a schopnosťami, ale aj tých s potenciálom na vzdelávanie. Zjednodušiť sa má napríklad proces získania víz pre občanov z tretích krajín, ktorí dostanú povolenie na pobyt dokonca skôr, než si v krajine nájdu prácu,“ vysvetľuje prezidentka APAS.
Riešenie sa črtá za hranicami Únie
Výzvam spojeným s nedostatkom pracujúcich čelí väčšina krajín eurozóny, je teda logické, že možnosť dovozu pracovnej sily z EÚ nie je pre všetkých reálna. Skôr je pravdepodobné, že v tomto konkurenčnom boji bude Slovensko ťahať za kratší koniec, čo sa, koniec koncov, už dnes u nás ukazuje na problémoch s kvalifikovanými pracovníkmi napríklad v zdravotníctve.
V súčasnosti nachádzajú zahraniční pracovníci na Slovensku uplatnenie najmä v priemysle, gastronómii a obchode, a to prevažne v profesiách, ktoré si nevyžadujú dlhoročné či špecifické vzdelávanie a o ktoré nemajú Slováci veľký záujem. Zloženie krajín, z ktorých k nám ľudia za prácou prichádzajú, sa pritom v priebehu rokov mení. Kým pred pandémiou to boli najmä občania Rumunska a Srbska, dnes máme viac pracovníkov z Ukrajiny v následku vojnového konfliktu, no ani utečenci nášmu pracovnému trhu dostatočne nepomohli. Preto čoraz viac pribúdajú aj pre nás exotické národnosti z tzv. tretích krajín, napríklad z Indie, Gruzínska či Kirgizska. A práve občania tretích krajín zrejme predstavujú pre Slovenskú ekonomiku reálnu možnosť prilákania pracovnej sily zo zahraničia.
Kde je naša Achillova päta?
I keď veľkí zamestnávatelia v priemysle či centrá zdieľaných služieb využívajú na obsadzovanie voľných pracovných pozícií aj relokáciu ľudí zo svojich pobočiek v iných krajinách, väčšina pracovníkov k nám prichádza prostredníctvom personálnych agentúr. Od 1. 1. 2019 u nás zákon umožňuje agentúrne zamestnávanie príslušníkov tretích krajín, čo zamestnávateľov odbremenilo od byrokratickej záťaže spojenej s legalizáciou prechodného pobytu cudzincov a s organizáciou ich príchodu na Slovensko. Komplikovaný a zdĺhavý administratívny proces, ktorý je so zamestnávaním cudzincov u nás spojený, však stále ostáva problémom.
„Vybavovanie pracovných víz u nás trvá veľmi dlho a ani naše ambasády často nie sú pripravené na taký počet žiadostí, aký by bol potrebný,“ hovorí Zuzana Rumiz, podľa ktorej by práve zjednodušenie a zrýchlenie zákonných procesov pri prijímaní zamestnancov z tretích krajín pomohlo konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva. „Konkurencia krajín v rámci Európy je totiž veľká – mnohé majú tieto procesy omnoho jednoduchšie a kratšie, vedia tak zabezpečiť zahraničnú pracovnú silu pre svoj pracovný trh oveľa rýchlejšie. Ak aj u nás nezjednodušíme prijímanie zamestnancov z krajín mimo EÚ, môže sa nám ľahko stať, že sa dostaneme do problémov. Ako malý štát máme totiž jedinú možnosť – nastaviť vhodné podmienky jednak pre prichádzajúcich zahraničných zamestnancov, no tiež pre firmy, ktoré ich budú zamestnávať,“ zdôrazňuje zástupkyňa slovenských personálnych agentúr.
ASOCIÁCIA PERSONÁLNYCH AGENTÚR SLOVENSKA
Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS) vznikla ako prvé záujmové profesijné združenie ešte v roku 2002 a bola zaregistrovaná dňa 17.1.2003. Jeho členmi sú najvýznamnejšie spoločnosti v oblasti poskytovania pracovno-poradenských služieb na slovenskom trhu: Europersonal, Grafton Recruitment, Hofmann Personal, Index Nosluš, Lugera, ManpowerGroup, Proplusco, Synergie a Transfer – international staff.
Úlohou Asociácie je kooperácia na tvorbe legislatívy v oblasti zamestnanosti a tiež implementácia vysokých medzinárodných štandardov, ktoré sú známe aj zahraničným investorom vo všetkých segmentoch personálneho poradenstva, či už sú to výbery pracovníkov, tréningy, personálny lízing, personálne systémy a podobne.