Čo pracovný trh na Slovensku v tomto roku charakterizovalo a čo ho najvýraznejšie ovplyvnilo? V čom sme za okolitými krajinami zaostávali a v čom sme, naopak, vynikali? Odpovede na otázky mapujúce náš pracovný trh priniesli zástupcovia Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS).
Aké boli v tomto roku najdôležitejšie charakteristiky slovenského trhu práce?
Zástupcovia personálnych agentúr sa zhodujú v tom, že náš pracovný trh v roku 2024 charakterizoval najmä nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. „Až 79 % zamestnávateľov hlásilo problémy pri hľadaní vhodných zamestnancov. Najhoršie na tom boli odvetvia doprava a logistika (87 %), zdravotníctvo a farmácia (82 %), financie a nehnuteľnosti (81 %), obchod a služby (80 %), IT (79 %), ťažký a spracovateľský priemysel (79 %),“ konkretizuje Zuzana Rumiz, prezidentka APAS a generálna riaditeľka agentúry ManpowerGroup Slovensko. Príčin tohto stavu je viacero, k tým najdôležitejším však patrí starnutie populácie. „Na Slovensku je každým rokom viac ľudí, ktorí odchádzajú do dôchodku ako tých, ktorí na pracovný trh prichádzajú,“ hovorí Katarína Dovinová, manažérka Europersonal.Nezanedbateľný je však aj vplyv odchodu časti pracovníkov a študentov do zahraničia. „Napríklad v Českej republike tvoria Slováci až 40 % zahraničných študentov,“ upresňuje Katarína Nováková Rudinská, obchodná manažérka agentúry Lugera & Makler a dodáva: „Prognóza hovorí, že do 10 rokov klesne počet ľudí na našom trhu práce, a to aj po započítaní imigrácie, približne o 250 000.“ Dôsledkom nedostatku pracovnej sily bolokrem iného ajrast miezd,ktorý bolv uplynulom rokunajvýraznejší v odvetviach s nižšími mzdovými hladinami, ako sú reštauračné služby, ubytovanie a stavebníctvo.
Druhým významným znakom nášho pracovného trhu boli a sú regionálne rozdiely. „V niektorých regiónoch je citeľný nedostatok mnohých profesií a jediná šanca na nábor je prechod z jednej firmy do druhej, prípadne výchova nových talentov, čo býva v oboch prípadoch náročnejší a dlhší proces. Obdobné profesie v iných častiach Slovenska sú pritom pomerne dostupné aj pre bežných zamestnávateľov,“ hovorí Jindřich Hodek z personálnej agentúry Index Nosluš. Bratislava a západ Slovenska sú totiž pre investorov atraktívnymi lokalitami, pre viaceré regióny na strednom a východnom Slovensku je zas typická vyššia miera nezamestnanosti.
Tretím kľúčovým prvkom pre pracovný trh všeobecne sú dnes nové technológie a rozvoj umelej inteligencie. „V súvislosti s tým viacero pracovných pozícii postupne zaniká, no vzniká aj množstvo nových pozícií, na ktoré v tejto chvíli nie sme odborne pripravení. Rastie najmä dopyt po technicky vzdelaných zamestnancoch v automobilovom, elektrotechnickom a strojárenskom priemysle,“ konštatuje Katarína Dovinová. Ako dodáva Zuzana Rumiz,nové technológie si vyžadujú aj úplne nové špecializované zručnosti, a tým i masívnu rekvalifikáciu pracovníkov. Medzi najviac žiadané patria podľa nej technické, IT, výrobné a obchodné, respektíve marketingové zručnosti, menia sa tiež požiadavky na pracovníkov v oblasti ľudských zdrojov.
Čo v roku 2024 ovplyvnilo pracovný trh na Slovensku najvýraznejšie?
V končiacom sa roku to bola predovšetkým ekonomická neistota spôsobená rastúcimi nákladmi na energie a infláciou. „To vytváralo tlak na podniky, ktorý viedol v niektorých prípadoch aj k prepúšťaniu alebo zmrazeniu náboru nových zamestnancov,“ hovorí Katarína Dovinová. Prezidentka APAS upozorňuje aj na technologickú transformáciu, ktorá zmenila charakter dopytu po pracovných silách, pričom špecializované zručnosti, najmä v IT, sa stali nevyhnutnosťou. „Zvyšovanie kvalifikácie a flexibilita práce sú pritom faktory, ktoré budú mať na trh práce určite dlhodobý dopad a budú zamestnávateľov nútiť prispôsobiť svoje stratégie aj v roku 2025,“ dopĺňa Zuzana Rumiz.
„Ako dôsledok nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily sme videli aj nárast dopytu zamestnávateľov po zahraničných pracovníkoch, najmä do výrobných pozícií a služieb, a to nielen z Ukrajiny, ale aj z Ázie,“ konštatuje Katarína Nováková Rudinská. Katarína Dovinová v tomto smere oceňuje opatrenia vlády, ktoré mali na náš pracovný trh pozitívny vplyv. „Napríklad novela zákona o službách zamestnanosti priniesla flexibilnejšie nástroje prispôsobené aktuálnym potrebám trhu práce,“ pripomína manažérka Europersonal.
Keďže Slovensko je v rámci EU skôr menšou, exportne orientovanou ekonomikou, náš trh je výrazne ovplyvnený dianím v Európe, najmä v Nemecku. „Približne 60 % nášho exportu predstavujú stroje, vrátane automobilov, tento segment je teda pre situáciu u nás určujúci. I keď nezamestnanosť na Slovensku v roku 2024 mierne klesala, aj v našej krajine sa už začínajú prejavovať obdobné situácie ako napríklad v Nemecku alebo Česku. Najmä v automotive a v súvisiacich segmentoch bola v uplynulých mesiacoch citeľná nervozita,“ pomenúva ďalší z vplyvov Jindřich Hodek. „Recesia na týchto trhoch, najmä v súvislosti s automobilovým priemyslom a posunom k zeleným energiám, sa s určitým oneskorením premietla aj na slovenský trh. Najmä v 3. a 4. kvartáli sme zaznamenali určité zníženie dopytu po zamestnancoch,“ súhlasí Nováková Rudinská.
V čom sme za okolitými krajinami zaostávali a v čom sme vynikli v pozitívnom smere?
Začneme pozitívne: Ako konštatuje Jindřich Hodek, trh práce na Slovensku je zatiaľ stále pomerne robustný (i keď napätý) a dokáže získavať zahraničné investície s pridanou hodnotou, ktoré aktuálne smerujú aj do východných častí krajiny. „Nedostatkové pozície dokáže štát pomerne efektívne ponúknuť pomocou systému Národných víz aj uchádzačom mimo EÚ. Náborový proces sa týmto spôsobom zrýchli a tým i zlacní. Slovensko tak získava výhodu oproti krajinám, ktoré toto ponúknuť nedokážu, napríklad oproti Českej republike. Obsadené pracovné miesta logicky generujú pre štát peniaze, či už priamo (dane a poistné), alebo nepriamo (spotreba, DPH),“ vymenúva Hodek a pokračuje. „To isté, no z iného uhla, však odhalí aj nedostatky – vzhľadom na potreby firiem nebol tento rok počet miest v programe Národných víz postačujúci. Keď sa pozrieme napríklad na Poľsko, ktoré vďaka ústretovému prístupu k náboru nedostatkových profesií v zahraničí určuje smer, môžeme byť i lepší.“
Ako problém z pohľadu rozvoja pracovného trhu identifikovali zástupcovia personálnych agentúr zaostávanie v oblasti vzdelávania, inovácií a investícií do startupov. „V globálnom indexe konkurencieschopnosti sme obsadili až 59. miesto zo 67 hodnotených krajín. V rámci regiónu V4 sme sa umiestnili najnižšie,“ dopĺňa fakty Katarína Nováková Rudinská. Podľa Kataríny Dovinovej má naša krajina rezervy ako vmiere digitalizácie a implementácie inovácií v priemysle a službách, tak aj v investíciách do výskumu a vývoja, ktoré sú u nás nižšie aj v porovnaní so susednými krajinami – Českom, Rakúskom a Maďarskom. „V tomto smere podľa mňa zohráva rolu nedostatok moderných študijných programov, ktoré by reflektovali aktuálne potreby trhu práce, najmä v IT a technických odboroch. Nepriaznivým faktom je aj odchod kvalifikovaných mladých ľudí do Česka, Nemecka alebo Rakúska za lepšími podmienkami,“ hovorí Dovinová. Ako však pripomína prezidentka APAS, nedostatky vo vzdelávacom systéme nie sú problém len na Slovensku. „Zosúladenie vzdelávacieho systému s pracovným trhom je behom na dlhú trať. Vidíme však, že v tomto smere sa už u nás implementujú pozitívne zmeny,“ hovorí Zuzana Rumiz.
K dobrým správam patrí aj to, že Slovensko si udržalo pozíciu európskeho lídra v automobilovej výrobe. „Napriek istým problémom viacero spoločností dokonca zvýšilo investície v našej krajine a prenieslo na Slovensko aj časť projektov a vývojových centier, čo je pozitívny signál,“ pripomína obchodná manažérka personálnej agentúry Lugera & Makler. Rovnako prezidentka APASoceňuje fakt, žeSlovensko výrazne uspelo v prilákaní zahraničných investorov, predovšetkým v automobilovom a výrobnom sektore, čo podporilo rast pracovných miest. „Taktiež v oblasti inklúzie a rodovej rovnosti robíme pokroky, čím sa zvyšuje atraktivita slovenského pracovného prostredia pre širšie spektrum pracovníkov,“ uzatvára Zuzana Rumiz.
ASOCIÁCIA PERSONÁLNYCH AGENTÚR SLOVENSKA
Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS) vznikla ako prvé záujmové profesijné združenie ešte v roku 2002 a bola zaregistrovaná dňa 17.1.2003. Jeho členmi sú najvýznamnejšie spoločnosti v oblasti poskytovania pracovno-poradenských služieb na slovenskom trhu: Europersonal, Grafton Recruitment, Hofmann Personal, Index Nosluš, Lugera, ManpowerGroup, Proplusco, Synergie a Transfer – international staff.
Úlohou Asociácie je kooperácia na tvorbe legislatívy v oblasti zamestnanosti a tiež implementácia vysokých medzinárodných štandardov, ktoré sú známe aj zahraničným investorom vo všetkých segmentoch personálneho poradenstva, či už sú to výbery pracovníkov, tréningy, personálny lízing, personálne systémy a podobne.