PLUS AcademiaVzdelávanie

Cudzí jazyk dnes učí kde-kto, preto úroveň angličtiny u Slovákov stagnuje

Počet ľudí hovoriacich anglickým jazykom sa každoročne zvyšuje. V súčasnosti ním hovorí viac 1,75 miliardy ľudí, teda každý štvrtý človek na planéte. Paradoxne, aj 30 rokov po nežnej revolúcii a príslušnosti k EÚ hovoria Slováci po anglicky na úrovni Kene. Šéf Asociácie jazykových škôl vysvetľuje, čím to je.

Koncom minulého roka zverejnil EF Education First Index odbornosti anglického jazyka, v ktorom analyzuje dáta z viac než 100 krajín a regiónov, v ktorých rodným jazykom nie je angličtina. Na prvých miestach sa umiestnilo Holandsko, Dánsko a Fínsko. Slovensko sa umiestnilo na 22. mieste spoločne s Keňou. „Efektívna výučba cudzieho jazyka môže byť orieškom nielen pre jednotlivca, ale aj pre skúseného personálneho manažéra vo firme. Do hry totiž vstupuje viacero premenných – spôsob výučby a meranie jej pokroku, výsledky, ktoré chceme v cudzom jazyku dosiahnuť, no v neposlednom rade aj kvalifikovanosť lektorov,“ vysvetľuje PaedDr. Daniel Bacík, predseda Asociácie jazykových škôl SR (AJŠ SR).

Vzdelávať sa musia aj lektori

Jazyková príprava našich školákov nie je pre prax dostačujúca. Absolventi stredných škôl končia maturitou na úrovni B1 a B2. Z toho vyplýva, že na vysokej škole by svoje znalosti mali prehĺbiť a ovládanie cudzieho jazyka by mali „vyšperkovať“ tak, aby boli na 100 % pripravení pre trh práce. To sa ale nedeje. Pritom – nielen pre študentov – existujú rôzne možnosti, ako sa zlepšovať v cudzom jazyku.

„Pokrok v štúdiu cudzieho jazyka závisí od rôznych vecí (od času, ktorý štúdiu venujete, od vašej motivácie a v neposlednom rade aj od lektorov). Mali by byť kvalifikovaní,  profesionálni   a počas štúdia prihliadať na vaše individuálne schopnosti a požiadavky. Ako ale zistiť, či lektor je alebo nie je profesionál? Garanciu kvality za lektorov preberajú jazykové školy a vzdelávacie inštitúcie, ktoré týchto lektorov zamestnávajú. Preberajú zodpovednosť za ich systematické a kontinuálne vzdelávanie a teda ich profesionálny ale aj osobnostný rozvoj. Jedným z príkladov podpory AJŠ SR smerom k profesionálnemu rastu lektorov, ako aj samotných jazykových škôl je každoročná spoluorganizácia najväčšej konferencie pre učiteľov a lektorov cudzích jazykov v strednej Európe – ELTFORUM. Ďalšou oblasťou sú medzinárodné spolupráce, partnerstvá a projekty,  v rámci Erasmus+ projektov (KA1 a KA2). Prostredníctvom takýchto spoluprác získajú lektori reálne skúsenosti s novými prístupmi k vyučovaniu. Ide o jedinečnú možnosť na zdieľanie odborných aj osobných skúseností na medzinárodnom poli v rámci EÚ.

Nároky zamestnávateľov sa zvyšujú

Väčšina Slovákov, ktorí hovoria po anglicky, dosahuje podľa viacerých prieskumov iba nedostatočnú úroveň B1, no zamestnávatelia od nich očakávajú minimálne úroveň B2. Navyše si jazykovú úroveň umelo nadhodnocujú. Pritom viac ako 95 % zamestnancov si uvedomuje, že ovládanie cudzích jazykov je ich jednoznačnou výhodou a sú ochotní sa v nich ďalej vzdelávať.

„Rovnako ako v minulých rokoch, aj dnes je dominantným jazykom vo výučbe angličtina. Druhý najvyžadovanejší jazyk je nemčina. Potreba využívať tieto dva jazyky v rámci pracovného prostredia je stále väčšia, aj preto firemné vzdelávanie na Slovensku zažíva neustály rast. Dnes to ale nie je už len o osvojení si cudzieho jazyka na úrovni všeobecnej slovnej zásoby či gramatiky – jednotlivé kurzy sa zameriavajú na špecifické oblasti. Požiadavka smeruje do odborných oblastí, zvyšuje sa dopyt po špecifickom zameraní kurzov, napr. pre oblasť automotive, bankovníctva, poisťovníctva a podobne,“ hovorí D. Bacík.

Výsledky Education First zároveň ukazujú, že úroveň angličtiny Slovákov skôr stagnuje, zatiaľ čo celosvetová úroveň rastie. Zaujímavou informáciou je, že ľudia nad 40 rokov mali v teste lepšiu úroveň, ako 18 či 20 roční. Sledovanie youtube či tik-tokových videí môže pomôcť, pre prax je však nedostatočné. „V rámci firemného vzdelávania poskytujú zamestnávatelia svojim zamestnancom dlhodobé jazykové kurzy. Chcú však efektívny a vysoký štandard výučby, rovnako aj merateľné výsledky. Do popredia sa aktuálne dostáva výučba prostredníctvom mobilných aplikácií, kde pokrok v cudzom jazyku postráži umelá inteligencia. Tempo zlepšenia je omnoho vyššie ako pri klasických formách výučby,“ vysvetľuje šéf AJŠ SR. 

Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom

Najžiadanejší cudzí jazyk Slovákov znamená kontakt so svetom. Angličtina je jazykom medzinárodnej spolupráce – používa sa nielen v IT, ale aj vedeckom svete, diplomacii, cestovnom ruchu či letectve. Anglicky hovoriace prostredie láka najkvalitnejších ľudí pracujúcich na vrcholových pozíciách v medzinárodných firmách a inštitúciách.

„Akí vzdelaní budeme, záleží len nás. Sebarozvoj je kľúčom ku skvalitneniu našich životov. Vďaka tomu osobnostne aj profesionálne rastieme, stávame sa lepšími pracovníkmi, aj ľuďmi. Keď rastieme ako ľudia, zákonite s nami rastie aj prostredie, v ktorom žijeme a pôsobíme,“ komentuje predseda Asociácie jazykových škôl SR a dodáva: „Dnes si však jazykovú školu môže otvoriť ktokoľvek. Na slovenskom trhu tak pôsobí nespočetné množstvo jazykových škôl, inštitúcií, živnostníkov,... No iba tie najkvalitnejšie sú ochotné garantovať vysokú úroveň jazykového vzdelávania, neustále vzdelávať svojich pracovníkov a zdieľať svoje skúsenosti a poznatky.“

Asociácia jazykových škôl Slovenskej republiky

Asociácia jazykových škôl Slovenskej republiky (AJŠ SR) je občianske združenie založené v roku 2010 z iniciatívy jazykových škôl, ktorým záleží na kvalite a profesionalite v oblasti jazykového vzdelávania. Jej cieľom je poskytovanie kvalitného jazykového vzdelania, kultivácia jazykového odvetvia na slovenskom trhu, nastavenie profesionálnej a odbornej kvality, ktorá zodpovedá situácii v Slovenskej republike a je v súlade s vývojom v ostatných európskych krajinách. Ide nielen o edukáciu odbornej verejnosti v oblasti jazykového vyučovania, ale tiež o informovanie verejnosti o systéme vyučovania, o medzinárodných skúškach, ako aj o nových trendoch v oblasti jazykového vzdelávania. V neposlednom rade je to tiež výmena skúseností so zahraničnými subjektami, ktoré pôsobia v odbore vyučovania jazykov, pripomienkovanie legislatívy, ktorá sa týka jazykového vzdelávania v SR, komunikácia s médiami, kontrola kvality vyučovania, lektorského tímu a zázemia členov AJŠ SR a dodržiavanie vysokej profesionálnej etiky v tejto oblasti.